Skúsenosti s Montessori výučbou

Nedávno som bola svedkyňou rozhovoru medzi mamičkou, ktorá uprednostňuje štandardné vzdelávanie a výchovu svojich detí a mladšou mamičkou, ktorá zvolila pre svoju dcérku systém podľa Márie Montessori. Počúvať cudzie rozhovory sa nepatrí, ale keďže som študovala pedagogický smer, neodolala som. Ich skúsenosti ma zaujali, ale v mojej mysli sa vynorilo niekoľko hlbších otázok.
 

Siahajú rodičia po alternatívnych spôsoboch výchovy preto, že je to to najlepšie pre ich dieťa alebo skôr preto, že je to trend?
Predstava toho, čo chce Vaše dieťa a toho, čo od dieťaťa očakávate Vy, môže byť naozaj rozdielna. Všeobecná predstava o vzdelaní a výchove sa môže, ale nemusí líšiť od Vašich očakávaní. Miera týchto odlišností kolíše od prípadu k prípadu. Každé dieťa a každá rodina je individuálna. To, čo platí všeobecne, nemusí byť to najlepšie pre Vaše dieťa. Snaha odlíšiť sa však môže niesť negatívne následky, s ktorými bude v budúcnosti dieťa bojovať.
Z rozhovoru vyplynulo, že Montessori školské systémy dávajú podľa mamičiek deťom slobodu rozhodovať sa, rozvíjať svoje silné stránky, rešpektuje jeho potreby.
 

Rešpektuje dieťa potreby spoločnosti?
Ak dieťa dlhodobo sústredí svoje sily na to, čomu sa chce venovať a to, čo ho nezaujíma, nebaví ho to, má s tým ťažkosti, prejde iba okrajovo, dokáže sa potom uplatniť? Neznamená to, že dieťa nemusí nič vedieť z oblastí, ktoré nie sú pre neho zaujímavé. Deti študujú rôzne oblasti podľa toho, čo ich viac momentálne láka, a skôr alebo neskôr sa dostanú ku všetkému. Pravidelne podliehajú testom, aby sa zistilo či má dostatočné základné vedomosti a zručnosti na to, aby postúpilo ďalej.

V mojej mysli však ostáva otázka či dieťa, ktoré sa v čase, keď si vytváralo návyky na učenie sa, dokáže neskôr získať po prestupe na vyšší vzdelávací stupeň tie základné návyky, ktoré jeho noví spolužiaci už majú a dokáže s nimi držať krok. Dieťa vychovávané štandardným spôsobom rozumie tomu, že na hodine fyziky sa musí venovať fyzike, dáva pozor na to, čo hovorí učiteľ a aj keď daný predmet nemá rado, v danom momente sa snaží koncentrovať na výklad, robí si poznámky a prípadné občasné vypracovanie domácej úlohy pokladá za samozrejmosť, chápe jej význam a nie je to niečo, čo ak nemá rád, má to akúsi príchuť osobného trestu.

 
Deti sa dokážu adaptovať na rôzne situácie, miera a rýchlosť ich prispôsobenia sa reálnym podmienkam na život sú rôzne. Čo si myslíte Vy?